Občianske združenie verzus akciová spoločnosť a porovnanie po dvoch sezónach

21.05.2014 11:43

    Zmena prevádzkovateľa nitrianskej hokejovej mládeže sa udiala v lete 2012, kedy sa ukončila dlhotrvajúca kampaň a dovtedajší držiteľ mládežníckych licencií HC Nitra bol prakticky donútený súhlasiť s "odovzdaním" mládeže. Ak už sa mala mládež prevádzať pod iný subjekt, jej prevedenie z akciovej spoločnosti na formu občianskeho združenia treba jednoznačne považovať za krok späť. V Nitre už skúsenosť s mládežou zastrešenou občianskym združením existuje a okrem iného aj preto, že to veľmi nefungovalo a zistilo sa, že spoluvlastnícka forma je vhodnejšia, bola v roku 2005 prevedená mládež práve z občianskeho združenia HKm o.z. na HK a.s.. Rodičia totiž budú vždy pozerať na klub hlavne cez svoje deti a pôsobením ich detí bude limitované aj ich angažovanie sa v klube. Tomu postoju sa samozrejme nedá nič vytknúť. Ale aj z tohoto dôvodu je nepochybne lepšie, ak má vedenie ku klubu vlastnícky vzťah, pretože aj keď na ňom ekonomicky neprofituje, vždy to bude jeho vizitka. Majiteľ bude určite viac dbať na koncepčnú prácu a nábor detí, pretože ho bude zaujímať, čo bude s klubom aj o desať rokov. Keď je klub vo finančných problémoch, majiteľ prinesie vlastné peniaze skôr do svojej spoločnosti ako do nejakého občianskeho združenia. Z občianskeho združenia môže jeho predseda odísť zo dňa na deň, ale šéf klubu, ktorý je jeho majiteľom, to len tak jednoducho urobiť nemôže. Majiteľa nevyhodí zopár nespokojných rodičov len preto, že napríklad on nevyhodí trénera, o ktorom si oni myslia, že je neschopný. Majiteľa nevyštve zopár lobistov, ktorí sa snažia získať pre kamaráta trénerský flek. V občianskom združení však môže skupina niekoľkých ľudí svojím demagogickým vystupovaním, vyvolávaním nepokojov a kontaktami na tých správnych miestach dosiahnuť čokoľvek. Aj keď pre objektívnosť treba dodať, že v neštandardných pomeroch nie je ani akciová spoločnosť úplne imúnna voči zásahom "zhora". Kontakty na tých správnych miestach spojené s účelovými polopravdami a nátlakom totiž nakoniec dosiahli až stav, keď sa akciová spoločnosť HC Nitra nakoniec mládeže radšej "dobrovoľne" vzdala.

    Vzhľadom k tomu, že od spomínaného prevodu ubehli dva roky, je možné pomerne objektívne porovnať okrem formy spoločností už aj konkrétne subjekty. Dajú sa porovnávať športové výsledky, aj keď o tie v mládeži až tak nejde. Preto iba spomenieme, že existujú komplexné hodnotenia práce s mládežou, ktoré na základe rôznych kritérií vydáva po každej sezóne Slovenský zväz ľadového hokeja. Čokoľvek sa z prostredia MMHK a HK narozprávalo po prevode mládeže o jej stave, podľa uvedených hodnotení bol HC Nitra za obdobie 2009-2012 jedným z najúspešnejších klubov v práci s mládežou na Slovensku. A to ešte naviac uvedené hodnotenie nezahŕňalo záver sezóny 2011/2012, kedy získali starší žiaci titul Majstra Slovenska. Tréneri taktiež patrili k najlepšie hodnoteným trénerom. V porovnaní s tým výsledky, stav a vzťahy v mládeži za posledné 2 sezóny pozná asi každý, kto sa pri nej pohybuje. Teraz sa však už na nikoho vyhovárať nedá :-).

    Občianske združenie s názvom Mestský mládežnícky hokejový klub (MMHK) vzniklo v máji 2012 s podporou predstaviteľov mesta údajne v snahe o väčšiu transparentnosť mládežníckeho hokeja. Táto téma ako aj rozsah informácií, ktoré zverejňovalo HC už boli rozoberané v predchádzajúcich článkoch. Keďže v sezóne 2012/2013, ktorú už zastrešovalo MMHK nie všetko fungovalo tak, ako bolo predtým sľubované, v apríli 2013 požiadali vedúci mužstiev 6.-9.ŠHT emailom primátora mesta o informáciu, ako mesto pomáha Mestskému mládežníckemu hokejovému klubu. Pán primátor v odpovedi okrem iného uviedol, že ...v rámci činnosti klubu mesto bezplatne zabezpečuje zimný štadión, na základe čoho môžu všetky mládežnícke družstvá trénovať na ľade bezplatne (o tom, čo v praxi znamená "bezplatne", ste sa dočítali v predchádzajúcich článkoch - pozn.red.) a že v rokovaniach s Veoliou mesto vybojovalo lepšie ceny prepravy, na základe čoho bol odbremenený rozpočet klubu. Na základe kontrolnej činnosti sa mala v priebehu mája vytvoriť analýza finančnej činnosti klubu za sezónu 2012/2013 a na základe tejto analýzy sa mala prehodnotiť činnosť klubu a vyvodiť patričné závery a ciele do budúcna. Odvtedy uplynul celý rok, je koniec mája 2014 a dodnes nebol nikto z rodičov oboznámený so žiadnou analýzou, ktorá mala byť urobená v máji 2013. Je preto otázne, z akého dôvodu v skutočnosti vzniklo občianske združenie, ktoré má členskú základňu zrejme iba v počte 3 zakladajúcich osôb, keď dodnes nebol prijatý za riadneho člena ani jeden z 500 rodičov. Prečo dodnes nikto z rodičov nemá ani tušenie o finančných tokoch a o hospodárení MMHK, keď je občianske združenie takou skvelou formou, v ktorej vraj mali mať prehľad všetci o všetkom? Na margo toho treba pripomenúť, že akciová spoločnosť je povinná ukladať účtovnú závierku do zbierky listín Obchodného registra, kde je prístupná komukoľvek. Naproti tomu občianske združenie nie je povinné zverejňovať vôbec nič a prístup k informáciám majú iba jeho členovia. V tomto prípade traja (?)... Napriek tomu, že združenie má v názve slovo mestský, ani z tohoto dôvodu sa naň oficiálne nevzťahuje žiadna informačná povinnosť, pretože mesto nie je jeho zriaďovateľom ani zakladateľom a pokiaľ sa nič nezmenilo, nie je dokonca ani jeho členom. Skoro by sa žiadalo povedať, že ideálny stav pre spoločnosti, ktoré si so zverejňovaním nejakých informácií nechcú robiť ťažkú hlavu. V súvislosti s deklarovanou snahou o väčšiu transparentnosť je tiež zvláštne, že až po poldruha roku svojej existencie, spustilo MMHK aspoň základnú web stránku, ale o zverejňovaní konkrétnych čísel, dotačných zmlúv a smerníc klubu môžu rodičia v porovnaní s minulosťou iba snívať. Čo sa týka chodu klubu, zdá sa, že v skutočnosti o ňom nerozhodujú jeho štatutári alebo osoby v pozadí. Z klubu museli odísť tréneri, ktorí sa stali nepohodlnými iba preto, že mali vlastný názor a boli lojálni k HC Nitra, čo druhá strana automaticky považovala za ich hendikep. Iný tréner - jeden z bývalých najpopulárnejších nitrianskych hokejistov - dostal nedávno ponuku na trénovanie ŠHT, ale do 24 hodín bola ponuka bez vysvetlenia stiahnutá. Pre ľudí, ktorí poznajú zákulisie, to žiadne prekvapenie nie je, pretože prideľovanie trénerov k jednotlivým mládežníckym kategóriám v niektorých prípadoch (česť výnimkám) vyzerá v praxi skôr tak, že sa pre konkrétnych trénerov hľadá vhodná kategória namiesto toho, aby sa pre konkrétnu kategóriu hľadal vhodný tréner. Narastá nielen nespokojnosť rodičov, ktorá postupne prechádza do frustrácie, ale narastajú aj ich náklady, či už priame alebo nepriame, s financovaním športovania ich detí. Pritom im bolo sľubované, že všetko bude inak a všetko bude lepšie. V minulosti sa okrem iného kritizovala výška členského. Niektorí hokejoví funkcionári sa vtedy rozhorčovali, že kto si už len môže dovoliť prihlásiť deti na hokej, keď sa od rodičov vyberajú také peniaze. Rodičia preto oprávnene očakávali, že vytvorením subjektu, ktorý má v názve slovo "mestský", sa v lepšom prípade znížia poplatky, alebo aspoň nepríde k navyšovaniu nákladov, ktoré vynakladajú na športovanie svojich detí. Skutočnosť je však taká, že členské sa neznížilo ani o cent a reálne náklady rodičov stúpli. V porovnaní s minulosťou si totiž rodičia musia platiť dopravu na prípravné zápasy, obedy, brúsenie korčúľ a ktovie čo ešte čaká na ich peňaženku. V situácii, keď je treba zabojovať o každé jedno dieťa, sú malí hokejisti vykazovaní zo šatní, pretože ich rodičia odmietli dať na ZŠ Nábr.mládeže. Keď sa rodičia sťažujú, manažér mládeže sa do televíznej kamery vyjadrí, že dieťa môže trénovať popoludní (pozn. - s kým, keď jeho ročník už odtrénoval cez vyučovanie?) a pán viceprimátor do tej istej kamery ako dôvod uvedie, že v minulosti boli deti rozdrobené po školách a trpel tým tréningový proces (pozn. - až tak, že starší žiaci HC Nitra sa stali v apríli 2012 majstrami Slovenska...?). Stanovisko klubu je také, že rodičia sa majú rozhodnúť, či chcú mať z detí hokejistov alebo nie. Čo je toto za argument? Koľko detí sa v dospelosti živí hokejom, aby im boli už v detstve kladené takéto podmienky? Prečo by mali rodičia povinne a proti svojej vôli prekladať deti na iné školy, ak im to nevyhovuje a vedia ich na tréningy voziť aj počas vyučovania? Čo ak sa deti rozhodnú s hokejom o rok skončiť? Zase ich budú prekladať späť? Tento systém a vôbec celý systém výchovy hokejovej mládeže žiaľ ide na Slovensku úplne opačným smerom akoby mal. Svoje v ňom zohrávajú nielen kluby, ale aj školy a tiež Slovenský zväz ľadového hokeja. Netreba však zabúdať, že práve kluby zúfalo potrebujú každé jedno dieťa a mali by sa preto snažiť vychádzať rodičom a deťom čo najviac v ústrety, pretože inak dajú rodičia svoje deti na taký šport, ktorý im nebude komplikovať život. Časy arogancie a direktívnosti sú dávno preč a beda klubom, ktorých funkcionári a tréneri to ešte nepochopili a stále idú podľa zabehaných zvyklostí. Je totiž veľmi pravdepodobné, že takéto kluby opäť raz v budúcnosti dobehne ich vlastná minulosť.